Domov
Mapa stránok
VYHLADÁVANIE
Kalendár udalostí
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | |
| 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
| 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
| 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
| 28 | 29 | 30 | 31 |
Nevšedné stretnutie rodákov a potomkov bývalej obce Turie Pole
Nevšedné stretnutie rodákov a potomkov sa uskutočnilo v sobotu 11.8.2018 v lokalite bývalej obce Turie Pole a to 67 rokov po vysídlení. Za prísnych bezpečnostných opatrení vojenskej polície bol vymedzený priestor, v ktorom sa bolo možné pohybovať. Stretlo sa tu cca 100 ľudí roztrúsených po Slovensku. Tí, ktorí sa tu narodili – rodáci, ich potomkovia a blízki. Pamätajú si mnoho, niečo oni, ostatné z rozprávania rodičov, starých rodičov a to všetko zostalo v nich hlboko vryté.
Program stretnutia uvádzala a komentovala Danka Labátová, rod. Beňová – priamy potomok z Turieho Pola. V príhovore evanjelického farára ThMgr. Jána Ďurovova, sme sa dozvedeli veľmi podstatnú, a možno ani nezdokumentovanú časť histórie, že napr. Turie Pole a Lešť boli akoby bašta evanjelickej cirkvi - ECAV . Jeho slová boli umocňované charizmou, nádherným slovným a fyzickým prejavom – pán farár bol totiž oblečený v typickom mužskom kroji Turieho Poľa. Súčasne vykonal aj krátku evanjelickú pobožnosť a spoločne sa zaspievala pieseň ,,Teba vďačne chválim Bože...“. Na jeho pokyn sme vzdali úctu zosnulým predkom minútou ticha. Dojemné chvíle sprítomňovala aj folklórny skupina Strháranka z Dolných a Horných Strhár. Pani Anna Viera Draková do svojho príhovoru citlivo zakomponovala aj prekrásne citáty predkov z Turieho Pola. Pri piesni ,,Hojže, Bože jak to bolí...“ ronili sa slzy a vlhli oči každému. Poďakovanie organizačnému tímu a všetkým zúčastneným vyslovila Štefánia Selská.
Po tejto oficiálnej časti sme z priestorov bývalej farárovej „štepnice“ – záhrady, prešli stredom bývalej dediny a položili venček, zapálili sviečku k pamätnej tabuli Turieho Poľa. Cestou zaznievali prerývané výroky rodákov, potomkov - z bolesti, bezmocnosti, veľkej krivdy a ľudskej tragédie: „...tam bola naša ulica... tam náš dom... tadiaľto sa išlo do kostola... tam bola žandárska stanica... tam studňa...“
Spomienky, rozhovory, spoločné debaty, pokračovali pod vojenskými stanmi, pri guľáši, občerstvení a napečených dobrotách. Aj dobré počasie akoby zmierňovalo bolesť rán. Jednotlivci sa vybrali k ruinám kostola a cintorína, ale to všetko je tam len na plač! Malý prístupový priestor ohradený páskou vojenskej polície, umožnil vidieť len tie hrozné rozvaliny skál, ktoré sú prerastené stromami a zakonzervované machom. Do cintorína k jednotlivým hrobom cirkevníkov už nebol prístup, bolo tam nebezpečenstvo výbuchu z nevybuchnutej munície.
zbierkové predmety z múzeí boli vystavené aj na svetovej výstave v Prahe a na mnohých výstavách po Slovensku. Tento prejav a prezentácia elitnej kultúry turopoľcov, nech je aspoň miernou satisfakciou pre všetkých dotknutých, ktorí proti svojej vôli, násilne z ich domovov pred 67. rokmi vysťahovali. Nezabúdajte, buďte hrdí na jedinečnosť predkov!
